„Protože jinak budeme muset váš
let zrušit. Opakuji, pan Roman Biath a Pavel Hejný, dostavte se prosím
k východu C3, jinak budeme muset váš let zrušit.“ S taktikou
„zaujať v Cannes“ sme teda s Pavlom začali ešte v Prahe.
Cannes, sweet Cannes
Po prílete do Nice nás síce ešte čakala asi hodinová cesta autobusom do centra Cannes, ale to, že sa v meste
koná jeden z najväčších reklamných festivalov na svete na seba nenechalo dlho
čakať. Je poznať, že je deň pred oficiálnym otvorením
festivalu. Rastúci počet ľudí, inštalácie, ktoré sú pomaly ale isto pripravené
pre návštevníkov a drobná neorganizovanosť usporiadateľov dávajú
najavo, že sa tu bude konať čosi veľké.
 |
| Parta z Prahy. Zdroj. |
Ubytovať sa, zaregistrovať
a rovno na brief. Súťaž pre kategóriu print začína hneď v sobotu
popoludní. Zadanie bolo na moje prekvapenie dosť jednoduché a zrozumiteľné.
Odkomunikovať existenciu internetovej stránky organizácie, ktorá pomáha žiť
ľuďom s diagnostikovanou rakovinou. S vymýšľaním problém nebol. Po
dvoch hodinách sme vymysleli nápady snáď na 10 printov. Otázka bola, ktorý
prístup je ten správny, najviac sedí na brief a zaujme porotu. Rovnako ako
v národnom kole, kde nám k úspechu pomohol príbeh Amundiho, sme
zvolili cestu príbehu, ktorý na prvý pohľad nemá s problematikou rakoviny
nič spoločné.
 |
| Roman Biath a Pavel Hejný. |
Insight bol ale jasný. Ak máte diagnostikovanú rakovinu a viete,
že na internete nájdete inšpiráciu, ľudí s podobným problémom alebo
možnosť finančnej pomoci, môžete žiť inak. Jediná informácia, že také miesto
existuje môže váš život navždy zmeniť.
 |
| Roman Biath, Pavel Hejný: Some stories can continue, if the right information comes at the right time. |
Bohužiaľ, predbehli nás tímy
z Mexika, Francúzska a Holandska. Mrzelo nás to. Ostatné práce boli,
aspoň podľa nás, vizuálne neatraktívne a textársky nedotiahnuté. Nič sa
nedá robiť, porota snáď vybrala tých najlepších. Zlatá, striebornáa bronzová práca sa dajú pozrieť na stránkách festivalu.
Čo sa v škole
naučíš, v Cannes nenájdeš
V pondelok ráno, keď
porota nevyhlásila naše mená, sme už mohli všetok čas deliť medzi pláž a festivalový
program. Hneď o 11:00 bol jeden z prednášajúcich o on-line zábave a jeho budúcnosti známy herec Jack Black. Malý a zavalitý Američan
nesklamal. Nielenže niekoľkokrát svojimi vtípkami pobavil publikum, ale jeho
vstupy do prednášky mali vždy hlavu a pätu. Hoci, ako sám priznal, nikdy
neštudoval reklamu ani marketing, sám je súčasťou projektu v spolupráci
s Yahoo, ktorý ponúka zaujímavý content pre on-line. Yahoo totiž venuje
veľkú pozornosť budúcnosti zábave na internete, pretože to je vraj miesto, kde
sa mladí ľudia združujú najčastejšie. Jack hovoril o tom, že užívateľ
často siahne po zábave na internete a pomaly tak internetové videá
uprednostňuje pred kinom alebo televíziou. Súčasne ale hovorí, že Hollywoodu
on-line pomáha, nezabíja ho. Vtipný bol aj poznatok o tom, ako on sám
sleduje zábavu podľa toho, na akom médiu si ju pozerá. Na mobile dáva šancu
videám, ktoré majú maximálne pol minúty, na tablete vydrží o čosi dlhšie
a za počítačom dokáže stráviť aj celé hodiny.
Samozrejme Black nebol jediná
známa tvár, ktorá sa v Cannes objavila. Annie Leibowitz, Vivienne Westwood,
Sean Combs, ale napríklad aj Lou Reed prišli za slnkom do Cannes. Podľa
môjho názoru bola väčšina prednášok až zbytočne postavená na známych osobnostiach,
ktoré (ako niekto správne poznamenal) priniesli síce zaujímavý pohľad na vec,
ale dosť pocitový, nie odborný. Ľuďom to ale zjavne vôbec neprekážalo. Počas prednášok
dopriali speakerom často aplaus, alebo ako to bolo v prípade Vivienne
Westwood, búrlivý standing ovation. Moja nespokojnosť bola možno spôsobená
formou prednášok. Často pripomínali diskusiu, do ktorej ste sa museli vložiť
všetkými zmyslami. Málo spontánnosti. Verím, že iné to môže byť napríklad na
workshopoch, kde je interaktivita s návštevníkmi priam žiadaná. Tie však majú
obmedzenú kapacitu a dostať sa na ne často znamená nenocovať
v hoteli, ale vo festivalovom paláci.
Z prednášok som najviac
veril vedúcej dvojici BBDO Worldwide, ktorá mala prednášku postavenú na otázke
Či by Hemingway, Dickens a Michelnagelo vytvorili najlepšiu agentúruvšetkých čias. Začiatok naštartovali ako sa patrí, potom to ale chalani podľa
môjho názoru celkom nezvládli a do konca len púšťali videá
z internetu. Škoda.
Festivalový palác je
inšpiratívne miesto. Ak vás už nebaví počúvať prednášky, možete si donekonečna
prechádzať vystavené shortlisty alebo sedieť v premietacej miestnosti
a pozerať prihlásené práce. V kategórii TV ich bolo tušim cez 3 000. Z každej
strany na vás rovnako číha množstvo inštalácii od sponzorov festivalu, takže
stráviť tu celé popoludnie tu nie je žiadnen problém.
Moja mama mi stále hovorila, že
ak je pekne, mám sa ísť hrať von. V Cannes som si na
túto vzácnu radu spomenul. Nemíňal som svoj čas iba vo festivalovom areáli, ale
aj na slnkom zaliatej pláži. To miesto, kde sa more stretáva s pevninou, ponúka niekedy krajšie insighty ako všetci kreatívci na festivale dokopy.
O rok sa teda oplatí byť v Cannes zas. Ak nie kvôli festivalu, tak už
len kvôli pláži.
Roman Biath/Idea Maker, Golden Print Young Lion ČR
Posts
