25/06/2013

Cannes Young Lions 2013: Všetky cesty vedú na Azúrové pobrežie

„Protože jinak budeme muset váš let zrušit. Opakuji, pan Roman Biath a Pavel Hejný, dostavte se prosím k východu C3, jinak budeme muset váš let zrušit.“ S taktikou „zaujať v Cannes“ sme teda s Pavlom začali ešte v Prahe.

Cannes, sweet Cannes
Po prílete do Nice nás síce ešte čakala asi hodinová cesta autobusom do centra Cannes, ale to, že sa v meste koná jeden z najväčších reklamných festivalov na svete na seba nenechalo dlho čakať. Je poznať, že je deň pred oficiálnym otvorením festivalu. Rastúci počet ľudí, inštalácie, ktoré sú pomaly ale isto pripravené pre návštevníkov a drobná neorganizovanosť  usporiadateľov dávajú najavo, že sa tu bude konať čosi veľké.

Parta z Prahy. Zdroj.
Ubytovať sa, zaregistrovať a rovno na brief. Súťaž pre kategóriu print začína hneď v sobotu popoludní. Zadanie bolo na moje prekvapenie dosť jednoduché a zrozumiteľné. Odkomunikovať existenciu internetovej stránky organizácie, ktorá pomáha žiť ľuďom s diagnostikovanou rakovinou. S vymýšľaním problém nebol. Po dvoch hodinách sme vymysleli nápady snáď na 10 printov. Otázka bola, ktorý prístup je ten správny, najviac sedí na brief a zaujme porotu. Rovnako ako v národnom kole, kde nám k úspechu pomohol príbeh Amundiho, sme zvolili cestu príbehu, ktorý na prvý pohľad nemá s problematikou rakoviny nič spoločné. 

Roman Biath a Pavel Hejný.
Insight bol ale jasný. Ak máte diagnostikovanú rakovinu a viete, že na internete nájdete inšpiráciu, ľudí s podobným problémom alebo možnosť finančnej pomoci, môžete žiť inak. Jediná informácia, že také miesto existuje môže váš život navždy zmeniť. Preto sme v printe hovorili o tom, že niektoré príbehy môžu pokračovať, ak správna informácia príde v pravý čas.

Roman Biath, Pavel Hejný: Some stories can continue, if the right information comes at the right time.

Bohužiaľ, predbehli nás tímy z Mexika, Francúzska a Holandska. Mrzelo nás to. Ostatné práce boli, aspoň podľa nás, vizuálne neatraktívne a textársky nedotiahnuté. Nič sa nedá robiť, porota snáď vybrala tých najlepších. Zlatá, striebornáa bronzová práca sa dajú pozrieť na stránkách festivalu. 


Čo sa v škole naučíš, v Cannes nenájdeš
V pondelok ráno, keď porota nevyhlásila naše mená, sme už mohli všetok čas deliť medzi pláž a festivalový program. Hneď o 11:00 bol jeden z prednášajúcich o on-line zábave a jeho budúcnosti známy herec Jack Black. Malý a zavalitý Američan nesklamal. Nielenže niekoľkokrát svojimi vtípkami pobavil publikum, ale jeho vstupy do prednášky mali vždy hlavu a pätu. Hoci, ako sám priznal, nikdy neštudoval reklamu ani marketing, sám je súčasťou projektu v spolupráci s Yahoo, ktorý ponúka zaujímavý content pre on-line. Yahoo totiž venuje veľkú pozornosť budúcnosti zábave na internete, pretože to je vraj miesto, kde sa mladí ľudia združujú najčastejšie. Jack hovoril o tom, že užívateľ často siahne po zábave na internete a pomaly tak internetové videá uprednostňuje pred kinom alebo televíziou. Súčasne ale hovorí, že Hollywoodu on-line pomáha, nezabíja ho. Vtipný bol aj poznatok o tom, ako on sám sleduje zábavu podľa toho, na akom médiu si ju pozerá. Na mobile dáva šancu videám, ktoré majú maximálne pol minúty, na tablete vydrží o čosi dlhšie a za počítačom dokáže stráviť aj celé hodiny.



Samozrejme Black nebol jediná známa tvár, ktorá sa v Cannes objavila. Annie Leibowitz, Vivienne Westwood, Sean Combs, ale napríklad aj Lou Reed prišli za slnkom do Cannes. Podľa môjho názoru bola väčšina prednášok až zbytočne postavená na známych osobnostiach, ktoré (ako niekto správne poznamenal) priniesli síce zaujímavý pohľad na vec, ale dosť pocitový, nie odborný. Ľuďom to ale zjavne vôbec neprekážalo. Počas prednášok dopriali speakerom často aplaus, alebo ako to bolo v prípade Vivienne Westwood, búrlivý standing ovation. Moja nespokojnosť bola možno spôsobená formou prednášok. Často pripomínali diskusiu, do ktorej ste sa museli vložiť všetkými zmyslami. Málo spontánnosti. Verím, že iné to môže byť napríklad na workshopoch, kde je interaktivita s návštevníkmi priam žiadaná. Tie však majú obmedzenú kapacitu a dostať sa na ne často znamená nenocovať v hoteli, ale vo festivalovom paláci.

Z prednášok som najviac veril vedúcej dvojici BBDO Worldwide, ktorá mala prednášku postavenú na otázke Či by Hemingway, Dickens a Michelnagelo vytvorili najlepšiu agentúruvšetkých čias. Začiatok naštartovali ako sa patrí, potom to ale chalani podľa môjho názoru celkom nezvládli a do konca len púšťali videá z internetu. Škoda.

Festivalový palác je inšpiratívne miesto. Ak vás už nebaví počúvať prednášky, možete si donekonečna prechádzať vystavené shortlisty alebo sedieť v premietacej miestnosti a pozerať prihlásené práce. V kategórii TV ich bolo tušim cez 3 000. Z každej strany na vás rovnako číha množstvo inštalácii od sponzorov festivalu, takže stráviť tu celé popoludnie tu nie je žiadnen problém.

Moja mama mi stále hovorila, že ak je pekne, mám sa ísť hrať von. V Cannes som si na túto vzácnu radu spomenul. Nemíňal som svoj čas iba vo festivalovom areáli, ale aj na slnkom zaliatej pláži. To miesto, kde sa more stretáva s pevninou, ponúka niekedy krajšie insighty ako všetci kreatívci na festivale dokopy. O rok sa teda oplatí byť v Cannes zas. Ak nie kvôli festivalu, tak už len kvôli pláži.